Politeas

Do mozaiky, ktorú skladám o sebe, aby som zistil, kto vlastne som, neodmysliteľne zapadá aj Paľo. Po Miťovi som spoznal zopár iných chlapov, ale boli to len také krátke a jednorazové záležitosti. Spoznal som ho, keď som sedel s iným chalanom na schodoch na Jurkovičovej ulici na Sekčove. Vtedy som ho videl prvý krát, aj keď som už o ňom počul. Túžili po ňom viacerí chalani. Keď som ho zbadal, hneď som aj vedel prečo. Bol veľmi pekný a výzorom mi pripomínal jedného z chlapov, nad ktorými by nejeden v mojom veku pravidelne masturboval. Vôbec som nečakal, že sa so mnou bude baviť. Ale bavil sa. Ozval sa ku mne, prisadol si ku mne a rozprávali sme sa veľmi dlho. Nakoniec sme na tých schodoch ostali sami a stále sme sa len rozprávali. Až do rána. Keď vychádzalo Slnko a nám začalo byť neskutočne zima. Vtedy sa ma cez rozdrkotané zuby opýtal, či s ním budem chodiť. Bol to pre mňa šok, ktorý znásobený postupným omŕzaním končatín spôsobil, že som sa zmohol len na neviem. To zase šokovalo jeho, ale snažil sa to všemožne zakryť. Evidentne čakal jednoznačnú odpoveď áno. Dohodli sme sa, že sa ešte stretneme a ja prídem aj s odpoveďou. Naivní chlapci... Akoby sa dalo človeka spoznať za jednu noc. A keď sme sa ešte k tomu len rozprávali. Hneď cestou domov som mal odpoveď. Samozrejme, že som takúto ponuku nemohol odmietnuť. V mojich predstavách bol dokonalý.

    Na druhý deň sme sa teda stretli a ja som mu nesmelo, v očakávaní, že si to už dávno rozmyslel, povedal, že to s ním teda skúsim. Prijal to s nadšením a na víkend sme si naplánovali výlet na Domašu, kde som mal spoznať jeho otca a nevlastnú matku. Vôbec ma táto predstava netešila, ale nemohol som namietať.

Ten večer pred odchodom na výlet som nevedel, čo so sebou. Nevedel som čo na seba a mal som nutkavú potrebu ísť na nejakú rýchlu plastickú operáciu alebo aspoň si kúpiť nejakú masku, ktorá by ma celého zakryla. Vyskúšal som aspoň tri pleťové kúry, ktorých dôsledkom bola len silno červená tvár a opuchnuté oči. (Tie varovania, že sa pleťová kúra nemá dávať do blízkosti očí by mali teda písať väčšími písmenami...) Keď som už unavený na smrť a s kompletne červenou a opuchnutou tvárou padol do postele, zavolal mi ON. Chcel len počuť môj hlas. Bolo to také strašne milé, že som hneď túžil byť pri ňom. Potom som si však uvedomil, v akom stave som a rýchlo som tú predstavu zahodil. Porozprával som mu, čo všetko ma trápi a že asi nebudem môcť ísť nikam, lebo sa určite za mňa bude hanbiť. Strašne sa smial, keď som mu porozprával celú procedúru. Potom mi len povedal, že je už pred domom. ČO ??? Bola to katastrofa ! Ten najideálnejší chlap stál pred našim domom, úplne nečakane a ...  a a úplne nečakane...

Musel som ho pozvať dnu... Čo iné som mal robiť ? Tak som zhasol svetlo s nádejou, že potme možno nebude až tak veľmi vidno nedostatky. Asi to pomohlo. Bol ku mne veľmi milý, bol zlatučký a sladký ako med. Rozprávali sme sa veľmi dlho o nás, o našich doterajších životoch. Neviem ako to dokázal, ale vravel mi presne to, čo som ja chcel počúvať... Nakoniec ma ešte utešoval, že na Domaši to nebude nič strašné a že urobí všetko preto, aby to bolo dokonalé. Volal svojmu otcovi, vraj prídem ja – jeho priateľ. Šiel som ho odprevadiť až na koniec dediny. Tam sme ešte stáli a zrejme by sme sa rozprávali oveľa dlhšie, ale nezdieľalo sa to s plánmi komárov, ktoré v bojovom zoskupení a gladiátorskou vytrvalosťou útočili v pravidelných intervaloch.

A prišiel výlet... Stretnutie s Paľovým otcom a nevlastnou mamou Martou dopadlo nad moje očakávania. Všetci ma chceli J Chceli sa so mnou rozprávať, chceli mi dávať niečo ochutnávať, chceli mi kadečo ukazovať. Nevlastná mama Marta dokonca aj ovisnutú kožu na rukách... To bolo dosť nechutné. Paľov otec mal so mnou vážnu debatu o zdravom životnom štýle, ale pokiaľ som pochopil, o čo mu vlastne ide, tak prišiel Paľo a zastavil ho. Po večeri som videl ako mu otec naozaj veľmi nenápadne dával kondómy (celé balenie), načo sa všetci začali strašne smiať a konečne padli zábrany a nálada sa uvoľnila.

Aby sme mali čas aj na seba, vybrali sme sa na nočnú prechádzku. Žblnkot vody, mesiac a hviezdy, tma a chladný vzduch...To všetko spôsobilo, že som ostal úplne blažený a bol som veľmi spokojný. Držali sme sa za ruky a cítil som sa ako v nebi. Zrazu ma Paľo svižne otočil, ostali sme tvárami oproti sebe. Dívali sme sa na seba. Dlho nám to nevydržalo a sexuálne napätie, ktoré sa u mňa zbieralo asi dvojmesačnou abstinenciou, jednoducho prasklo. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Strhli sme so seba bundy a tričká a ležali sme vo vlhkej tráve a nádherne sa milovali. Trvalo to krátko, teda aspoň ja som mal taký pocit. Ale bolo to o to intenzívnejšie. Sedeli sme ešte na brehu a on skonštatoval, že som výborný v milovaní a že málokomu sa podarí na prvý krát trafiť všetky miesta, kde má svoje citlivé zóny. Videl som na ňom, že ho prvé milovanie prekvapilo. Keby poznal všetky polohy a vyskúšal všetky prakticky, tak ako ja predtým s Miťom, vedel by o čom to je... Ale nechcel som mu nič také spomínať, tak som len skonštatoval, že je to šťastie. A láska. Len tá mohla viesť moju ruku k tým jeho obľúbeným miestam.

Náš vzťah pokračoval pomerne intenzívne. Stále som mal pocit, že je všetko nejako viac a rýchlejšie prežité, ako by malo byť. Najlepší zo všetkého bol sex. Ten nás bavil aj celé hodiny, o čom sa mi teraz už len sníva. Nebol to ten romantický a objavný sex ako s Miťom, bol to divoký, niekedy smiešny, ale stále potrebný sex.

Teraz s odstupom času, po piatich rokoch, si uvedomujem, že to bolo zrejme to jediné, čo nás držalo spolu. Postupne som zistil, že nemáme nič spoločné, že keď sa práve nemilujeme, tak sa už ani nemáme o čom rozprávať.

Jedného dňa, po šiestich mesiacoch to potom  prišlo... Boli sme sa obaja prejsť pri Toryse. Bol večer, vlastne stále sme sa stretávali len večer, lebo cez deň sme mali obaja iné záujmy. Viete, čakal som, že rozchod príde. Bol som si tým takmer istý. Čakal som akúkoľvek výhovorku, ale tá čo prišla ma fakt šokovala. Jednoducho mi povedal , že pri mne prišiel na to, že sa mu viac páčia ženy ! To sa nedá ani vyjadriť, aké všetky city a nervy so mnou trepali. Po šiestich mesiacoch, ktoré boli viac – menej o milovaní, povie ten idiot, že pri mne v posteli prišiel na to, že sa mu viac páči byť so ženou !!! Kurva, akákoľvek trápna výhovorka, o tom, že ma už nemá rád, že ho nepriťahujem... To všetko by som bral v pohode. Ale to čo mi povedal som nemohol prežiť.

Najmä potom nie, keď o týždeň sme boli spolu, už len ako „kamoši“ na diskotéke. Nechal si u mňa doma veci, aby jeho vlastná mama nevedela, že je inde ako pri mne. Šli sme do Košíc a tam sa rozhodol ostať s iným chalanom, do ktorého sa vraj zamiloval na prvý pohľad priamo tam a po štyroch vodkách... A ešte mi to prišiel povedať !

Toto už bolo naozaj nad moju mieru. Hneď som šiel domov, jeho tam nechal aj s novou láskou. Keď som potom zbadal na posteli jeho veci, začal som sa smiať... Všetky som mu pozbieral a vyhodil mu ich na zastávku MHD. Ešte som ich tam aj s radosťou hádzal a bolo mi úplne jedno, či ma niekto pozoruje alebo nie.

Na jeho pohľad, keď sa vrátil po veci asi nikdy nezabudnem J Moja hrdosť bola zachránená a pomsta vykonaná. Vtedy som bol spokojný a nikdy viac som ho nechcel vidieť.

Pravda však je, že ešte aj dnes po piatich rokoch, keď ho v meste stretnem, roztrasú sa mi kolená. Hlavy síce otočíme opačným smerov a ani si nepozdravíme, ale aj tak mám stiahnuté hrdlo a just si spomeniem len na to pekné čo sme prežili...

Dnes je už šťastne zasnúbený so skvelým dievčaťom. Chystajú svadbu. A má aj skvelého milenca, s ktorým sa pravidelne stretáva... Nuž, život je niekedy taký...

Toto bola teda láska môjho života číslo 2. Určite uznáte, že to na mne muselo zanechať nejaké stopy J