Politeas

Vždy, keď zavriem oči,

objaví sa mi tvoja tvár.

Je taká nádherná, taká jemná.

Akoby na tebe chceli bohovia

ukázať svetu, čo je to krása.

Božská tvár anjela šťastia,

ktorú zlatou korunou ovenčí

ten najkrajší úsmev na svete.

To stačí mi k tomu,

aby som bol šťastný.

Zlatý jas tvojich vlasov

pripomenie mi, aký je svet krásny.

Tvoje úžasné oči mi ukážu,

ako môže byť život hlboký.

To všetko, keď vidím teba.

Nie tvoja tvár ma však opantala,

ani tvoje vlasy, ani tvoje oči.

Ani tvoj úsmev - aj keď najkrajší na svete.

To všetko sú veci pominuteľné,

aj keď dodávajú veľa kráse tvojho bytia.

Myslíš si, že kvôli tomu ťa milujú.

Že kvôli tvojej kráse nevedia z Teba

spustiť svoj zrak.

A zabúdajú, že máš aj vnútro,

že máš srdce, že máš dušu.

Ja však viem,

že tvoje telo je len krásna schránka,

ktorá ukrýva ten najcennejší poklad pod slnkom.

Ukrýva TEBA, to aký si, ako cítiš.

Ukrýva tvoju lásku, najkrajší cit.

Preto ťa milujem ja.

Pre tvoje vnútro,

ktoré je pre mňa miestom pokoja.

Nádherný priestor,

ktorí ostatní nazývajú - RAJ.

Si pre mňa raj a viac mi k životu netreba.

(10. 9. 2001)