Vtedy, na tom tmavom cintoríne,
na drevenej lavičke hneď pri hrobe,
som prvýkrát pocítil skutočnú blízkosť človeka.
A zároveň som pochopil,
čo je to láska.
Keď sme sa od zimy priblížili k sebe
a zohrievali sme sa teplom vlastných tiel,
cítil som, že ťa ľúbim a nedokážem žiť bez teba.
Nechcel som, aby sme vstali,
nechcel som, aby si odišiel.
Na cintoríne, mieste večných spomienok,
som túžil, aby tá chvíľa trvala večne.
Veď bolo mi tak príjemne.
Keď si chytil moje ruky jemne
a skryl si ich do svojich rúk,
vtedy som prvýkrát skutočne cítil.
Bol to cit, ktorý som nikdy nepoznal.
A stalo sa to, keď som bol s tebou.
Ja viem, že by som nemal
a zrejme budem za to pykať.
No zapratať cestu myšlienkam ?
To nejde ! Zabrániť láske sa nedá!
Ľúbim ťa môj drahý
a chcem, aby si to vedel.
Aj keď ty ku mne lásku možno necítiš.
Ja len chcem, aby si to vedel.
Komentáre